Vstávaj, už je šesť hodín ráno, začíname s pečením.
Takto sa začínal môj predsvadobný týždeň. Každý deň od rána do večera s vareškou v ruke až do bezvedomia. Miešať sa musí len na jednu stranu, prestaň vyjedať tú plnku, zase sa len chichocete a rozprávate a ruky vám stoja! Takto na nás striehla cukrárka. Večer, keď všetky pomocníčky odišli, germa musela rýchlo navariť na druhý deň a vyriadiť kuchyňu, aby sa mohlo piecť ďalej.
Takto to išlo od pondelka do piatka. V piatok poobede rýchlo na účes, vydržať natočenie na 120 nátačiek - blbý účes a ešte nemožnejšia móda, z kaderníctva utekať vyzdvihnúť kamošku z cudziny, cválať zase domov a narýchlo ešte čo-to poupratovať - veď zajtra prídu svadobčania. A ešte musí niekto utekať do neďalekého väčšieho mesta pre kyticu. Každá nevesta potrebuje kyticu!
Ráno rýchlo vstať, žiadne vyspávanie, treba niečo navariť pre svadobčanov, ktorí prídu skôr, potom rýchlo naskočiť do autobusu plného svadobčanov a uháňať v ústrety svadobnému obradu v rodnom meste svojho najdrahšieho.
Vypadnúť z autobusu, obliecť si svadobné šaty, nasadnúť do autobusu a ísť si vyzdvihnúť do bytu plného cudzích ľudí svojho ženícha. Nikde ho nevidieť. Prichádza niekto ešte neoblečený a len málo podobný tomu môjmu najdrahšiemu - vyzerá skôr ako reklama na bravčovú paštiku. Kde má vlasy? Kto ho tak strašne dostrihal a kedy tak veľmi pribral? Odobierka od rodičov, hlasné škvŕkanie v žalúdku a pochodovanie na MNV. Kto vymyslel takú blbosť, aby sme vyzerali ako cvičný prvomájový sprievod?!
Sobáš prerušovaný hlasným škvŕkaním v bruchu nevesty a neustálym vzlykaním niekoho v pozadí - prečo plačú, som živá?! Gratulácie nemajúce konca kraja, preboha to prišlo celé mesto? Beh ku fotografovi - môj prvý a jediný ústupok voči svokre - NEZNÁŠAM FOTENIE! Dlhé čakanie u fotografa a ešte dlhšie štelovanie do nemožných umelých polôh a takmer odpadávanie nevesty od hladu, príchod na miesto svadobného šantenia a konečne jedlo! Novomanželia jedia vždy ako poslední ?Zábava v plnom prúde, len môj najdrahší stále niekde sedí pri širokorozvetvenej rodine, ktorú roky nevidel, ešte šťastie, že sme sa stretli o polnoci pri povinnom tanci a zase ho niet. Stretávame sa pri odchode do môjho rodného mesta v aute mojej kamošky, ja okamžite zaspávam, v rodnom meste vyskakujeme z auta, rýchlo sa prezliecť a chystať koláče do krabíc, musíme predsa porozvážať "výslužky", ale môj najdrahší môže zaľahnúť s láskavým dovolením jeho svokry a tak trávi svadobnú noc s mojou tetou a mojou kamoškou z cudziny, kým ja balím koláče.
Večer padám od únavy, ešte dobre, že svadobnú noc máme dávno za sebou a ráno rýchlo odviezť koláče do práce a behom späť, lebo môjmu najdrahšiemu treba naklepať diplomovku, o pár dní odchádza.Toto mal byť ten najšťastnejší deň v mojom živote. Ako nepodarene náš spoločný život začal, tak podarene sa vyvíja ďalej. Som zvedavá, či si v tento deň ,mnoho kilometrov vzdialený odo mňa spomenieš, ako sme začínali?
Som rada, že sme to nevzdali a mám ťa stále rada.
A decká, ak ešte budete zlostiť, zase vás budeme strašiť našimi svadobnými fotografiami!
